1073569
Pár slov o mne
Žiada sa mi napísať niečo nezvyčajné a originálne, ale keďže ma poznajú len niektorí z Vás začnem celkom klasicky predstavením sa. Moje meno je Lucia Káčerová a pracujem na škole ako sociálny pedagóg. Keďže ide v súčasnosti ešte o menej známu profesiu, tak sa Vám ju snažím v stručnosti priblížiť. Mnohí si túto profesiu zamieňajú so sociálnym pracovníkom či niekým zo ,,sociálky´´. Nie je to tak, aj keď určitá spolupráca medzi nami je. Nechcem tu teraz vypisovať žiadne poučky či definície, kto to je sociálny pedagóg. Posnažím sa Vám túto profesiu predstaviť tak, ako ju vnímam ja, a aké poslanie v nej vidím ja.
Mojou vysnívanou prácou bola vždy práca s deťmi, preto som vedela, že v živote sa chcem uberať týmto smerom. Chcela som byť učiteľkou a stále ňou chcem byť, ale postupom času som sa začala zameriavať viac na deti, ktoré boli v niektorých veciach ,,iné´´ - slabšie, bezbrannejšie, bezvládnejšie či o niečo krehkejšie ako ich vrstovníci, no vo svojej podstate jedinečné.
Od malička sa mi nepáčilo, keď sa niekto niekomu vysmieval, robil mu zle, nevážil si ho a pod. Keď som bola svedkom takejto situácie, bola som z nej veľmi dlho sklamaná a smutná. Síce som v tej chvíli neurobila nič, neodvážila som sa tomu postaviť, dlho ma to však trápilo. Vždy som mala veľmi blízko k deťom, ktoré boli utiahnuté, trávili čas samé a na prvý pohľad človek videl, že ich niečo trápi. Vyrastala som vo fungujúcej a milujúcej rodine, no veľakrát moje myšlienky smerovali práve k deťom, ktoré žili napríklad len s jedným rodičom – snažila som sa im dostať do ich myšlienok a pokúsiť sa vcítiť do ich myslenia a prežívania. Takýchto príbehov, myšlienok a mojich postojov z detstva je veľa. S pribúdajúcim vekom mi narástla aj odvaha, odvaha reálne sa k takýmto bezbranným deťom postaviť a podať im pomocnú ruku, vypočuť si ich, priblížiť sa k ním, mlčať s nimi či sa s nimi smiať. Sociálny pedagóg by sa mal venovať najmä deťom pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Sociálne znevýhodnené prostredie je však špecifikované v určitých bodoch, ktoré by dotyčný mal splniť, aby mohol do takejto skupiny patriť. V mojej práci sa však až tak neriadim týmito bodmi a rozdelením, či niekto je sociálne znevýhodneným, alebo je len sociálne slabším. Moja pozornosť je a chcem, aby naďalej bola venovaná deťom či žiakom, ktorí sú slabší, krehkejší či ustráchaní. Aby aj tieto deti pocítili istotu, bezpečie a mali v niekom oporu či dôveru. Predsa len na túto prácu sme dve a preto sa mi žiada bližšie špecifikovať skupinu žiakov, s ktorými pracujem a chcela by som naďalej pracovať. Ide o žiakov, ktorí pochádzajú zo sociálne slabších pomerov, viem, že všetci rodičia robia všetko, čo je v ich silách a snažia sa zabezpečiť svoju rodinu najlepšie ako vedia. V detskom veku je však niekedy ťažké vysvetliť dieťaťu prečo má spolužiak taký mobilný telefón a ty nemáš žiadny a pod. Nie je to však hanba, rozdiely medzi ľuďmi vždy boli a chtiac-nechtiac aj budú. Je potrebné sa s deťmi o tom rozprávať, najmä preto, aby sa necítili menejcenné ako deti, ktorých rodičia zarábajú o niečo viac peniažkov ako my.
Deti, ktoré sú z nejakých príčin odstrkované, utiahnuté či samotárske. Deti, ktoré sú terčom výsmechov, posmeškov, nadávok či iných agresívnych prejavov. Deti, ktoré sú ohrozené nejakým problémom...... Keď tak teraz rozmýšľam, vypisovala by som tu asi dosť dlho deti, ktorým sa chcem venovať. Myslím si, že je dôležité poznamenať, že pokiaľ bádate na svojom dieťati nejaké trápenie, smútok či bezmocnosť a neviete prísť na koreň veci, budeme radi, ak sa obrátite aj na nás. Netvrdím, že prídeme s návodom a s jasným riešením situácie, ale dáme dieťaťu našu pozornosť, náš čas a naše vypočutie a to je práve to, po čom deti túžia. Myslím si, že teraz budem tvrdiť za nás obe, ktoré sa Vám takouto formou prihovárame, že túžime po tom, aby naši žiaci mali aj v škole svoje ochranné krídlo, za ktorým môžu prísť v akejkoľvek situácií bez zahanbenia, bez strachu, bez obáv.
Na druhej strane svoju rokmi nadobudnutú odvahu by som nechcela vštepovať len slabším a bezbranným, ale aj tým, ktorí sa stali svedkom zlej, nevhodnej situácie či okolnosti a boja sa s tým niekomu zdôveriť či sa o tom porozprávať.
Moja práca nespočíva len v individuálnej forme, ale pracujem so žiakmi aj skupinovo. Tu sa už tak trochu vyžívam v tej spomínanej role ,,učiteľa´´. Hoci neznámkujem, nedávam poznámky, ale, rada pochválim, porozprávam sa so žiakmi, zasmejem sa a snažím sa ukázať žiakom správny smer ich cesty životom, a to nie len v školskom prostredí ale aj v osobnom živote. Stretnutia so žiakmi sú preventívneho charakteru (o prevencií ako takej sa môžete dočítať na nasledujúcej podstránke), čiže ich cieľom je predchádzať nežiadúcim javom, situáciám či problémom dnešnej doby. So žiakmi sa veľa rozprávame, sledujeme rôzne situácie prostredníctvom videí, využívame inscenačné metódy, hľadáme vhodné spôsoby riešenia daných problémov. Tieto preventívne stretnutia sa snažím rozšíriť do všetkých ročníkoch, pretože si myslím, že prevencie nie je nikdy dosť.
Spoločne s pani psychologičkou sa venujeme aj triednym kolektívom, najmä v prípade, ak v triede nevládne pozitívna atmosféra. Záleží nám na tom, aby v triede medzi žiakmi prevládali pozitívne vzťahy, a aby sa navzájom žiaci akceptovali a rešpektovali.
Veľakrát je však ťažké podchytiť nejakú nevhodnú či problémovú situáciu, pretože žiaci buď mlčia a nechcú prezradiť ich trápenie, iní spolužiaci sa boja, aby sa podobná situácia nestala aj im, tak radšej sa robia, že o ničom nevedia a pod. Aj v tejto veci by sme chceli apelovať na Vás, milí rodičia, ak máte podozrenie, že sa Vaše dieťa necíti v škole príjemne, hoc je to len podozrenie, nebojte sa a naberte aj VY odvahu obrátiť sa na NÁS a zdôveriť sa nám o tom. Nežiadúce či problémové situácie si vyžadujú okamžitý zásah, okamžitú pomoc, ktorú môžeme poskytnúť jedine vtedy, ak o danej situácií vieme.
Na záver by som moju pozíciu, pozíciu sociálneho pedagóga prirovnala k akémusi ochrancovi, ktorý v rámci skupinovej práce chce žiakom ukázať pravé radosti života, chce im poukázať na dôsledky a riziká nebezpečnej a nežiadúcej cesty životom, chce ich posilniť, aby konali čestne a spravodlivo. V rámci individuálnej práce so žiakmi chce v prvom rade žiakov vypočuť, ponúknuť im útočisko a bezpečie a podať im pomocnú ruku v ich neľahkých situáciách, venovať im svoju pozornosť, prítomnosť a silu nevzdávať sa.
Chcela som byť stručná a jasná a v krátkosti Vám priblížiť moju prácu, moje pracovné zámery či túžby, ale ako vidím nepodarilo sa. Chcem všetkým, ktorí sa dostali až po tieto riadky úprimne poďakovať a zároveň Vás posmeliť k vzájomnej spolupráci najmä, čo sa týka Vašich, ale i Našich detí. Buďme preto všetci odvážni a urobme preto všetko, aby sa VAŠE deti a NAŠI žiaci cítili v škole bezpečne a príjemne, aby do školy chodili s radosťou a s úsmevom na tvári.
- zatiaľ žiadne údaje