• ŠIKANOVANIE AKO FENOMÉN TRESTNEJ ČINNOSTI


        V súvislosti so šikanovaním v školách a školských zariadeniach sa mnohokrát stáva,  že si vinníci i obete neuvedomujú trestnoprávne hľadisko svojho konania.

        Základnú orientáciu v tejto oblasti poskytuje dokument MŠ SR ( Metodické usmernenie č. 7/2006-R z 28.marca 2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach, str. 2), no pre lepšiu orientáciu ponúkame aj tento stručný prehľad v súčasnosti platnej legislatívy v Slovenskej republike

        Trestno-právne normy v oblasti trestnej činnosti, súvisiacej

        s tzv. šikanovaním v školskom prostredí (spracované podľa PPZ)

        Trestný zákon nepozná skutkovú podstatu trestného činu „šikanovania“, avšak v prípade konania, ktoré vykazuje znaky šikanovania, môže byť takéto posudzované ako trestný čin vydierania v zmysle § 189 Trestného zákona, prípadne trestný čin nátlaku podľa § 192 Trestného zákona.

        (1)   § 189 Vydieranie


        (1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.


        (2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený odseku 1

        a)         závažnejším spôsobom konania,
        b)         na chránenej osobe,
        c)         z osobitného motívu, alebo
        d)         a spôsobí ním väčšiu škodu.

        (3) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1


        a)         a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
        b)         a spôsobí ním značnú škodu.

        (4) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

        a)         a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
        b)         a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
        c)         ako člen nebezpečného zoskupenia.

         

        § 192 Nátlak


        (1) Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

        (2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený   v odseku 1

        a) závažnejším spôsobom konania,
        b) na chránenej osobe,
        c) z osobitného motívu,
        d) v úmysle získať pre seba alebo pre iného väčší majetkový prospech alebo iný prospech, alebo
        e) tým, že odopiera zamestnancovi v pracovnom alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu právo na zaistenie bezpečnosti zdravia pri práci, na dovolenku na zotavenie alebo na poskytnutie zákonom zaručených osobitných pracovných podmienok ženám a mladistvým zamestnancom.

        (3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

        a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
        b) a spôsobí ním značnú škodu.

        (4) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

        a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
        b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb,
        c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
        d) za krízovej situácie.

         

                    Pokiaľ ide o trestnú zodpovednosť v súvislosti s vekom dosiahnutým v čase spáchania trestného činu, o tejto pojednáva § 22 Trestného zákona:

         

        Štruktúra policajných špecialistov zaoberajúcich sa problematikou detí a mládeže

        Prezídium Policajného zboru

        -          Kancelária prezidenta Policajného zboru – oddelenie prevencie

        -          Úrad justičnej a kriminálnej polície - Odbor všeobecnej kriminality - Oddelenie všeobecnej kriminality,  kriminality mládeže a páchanej na mládeži

         

        Krajské riaditeľstvo PZ

        -          Vnútorný odbor – preventista

        -          ÚJKP - odbor všeobecnej kriminality – špecialista

         

        Okresné riaditeľstvo PZ

        -          Vnútorný odbor – preventista

        ÚJKP - odbor všeobecnej kriminality - špecialista
         

        Páchateľom trestného činu je ten "kto trestný čin spáchal sám" (§ 9 ods.1). Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá sa každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia) (§ 9 odst.2 ).

              Podľa § 10 odst.1 Trestného zákona účastníkom trestného činu je ten, kto úmyselne:

        1. zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor)
        2. naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca)
        3. poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu (pomocník)

        Tresne zodpovedný nie je ten, "kto v čase spáchania činu nedovŕšil štrnásty rok" (§ 11) a v čase spáchania činu nebol príčetný (§ 12).
        Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých sa nachádzajú v Siedmej hlave trestného zákona. Podľa neho je za mladistvého považovaná osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (§ 74 ods. 1).
         

        Problémy pri posudzovaní šikanovania

        Uvádzame niekoľko poznámok, kedy môže byť pri výskyte a posudzovaní konkrétnych spôsobov šikanovania v škole podozrenie na páchanie trestného činu a je nutné kontaktovať políciu:

        • Pri šikanovaní sa môžeme stretnúť "len" s vyhrážaním. Pokiaľ tým vzbudí agresor u iného dôvodnú obavu a dôsledkom je neblahý psychický účinok na obeť, ide tiež o trestný čin. Aj keď sa to dospelému môže zdať banálne, dieťa tým psychicky trpí a možné sú aj trvalé následky.
        • Násilné odobratie vecí (peniaze, hračky, oblečenie a pod.) aj malej finančnej hodnoty môže byť kvalifikované ako trestný čin lúpeže. Rozhodujúci je totiž samotný fakt, že bolo použité násilie a nie výška hmotnej straty.
        • Pokiaľ sa šikanovanie prejaví na zdravotnom stave poškodeného, môže ísť o trestný čin ublíženia na zdraví. V tom prípade je nutné ošetrenie lekára a jeho odborné vyjadrenie.
        • Ak je šikanovanie založené na úmyselnom poškodení vecí obete, môže ísť o trestný čin poškodzovania cudzej veci.
        • Je dôležité si uvedomiť, že keď sú páchateľmi deti mladšie ako 14 rokov, nie sú trestne zodpovedné. To však neznamená, že nemôžu byť postihnuté iným spôsobom, pokiaľ bežné výchovné postupy nemajú účinnosť. V takých prípadoch je nutné obrátiť sa na sociálneho kurátora mládeže odboru sociálnych vecí príslušného mestského úradu. Kurátor je oprávnený vo vážnych a odôvodnených prípadoch na základe šetrenia vydať predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do príslušného ústavu. Toto opatrenie platí až do vydania riadneho rozsudku súdu. Z praxe vieme, že realizovať tieto opatrenia je ťažké .
        • Sexuálne formy šikanovania môžu byť zahrnuté pod trestné činy pokusu o znásilnenie, znásilnenie, pohlavné zneužívanie alebo kupliarstvo.
        • Rodičia sa pri zanedbávaní výchovy (túlanie, ponocovanie, asociálne správanie) dopúšťajú trestného činu ohrozovania mravnej výchovy, ak svojmu dieťaťu umožňujú viesť záhaľčivý alebo nemravný život a je možné ich pri dokázaní činu odsúdiť.
        • Pokiaľ k šikanovaniu dochádza v priebehu vyučovania, nesie plnú zodpovednosť za vzniknutú ujmu školské zariadenie a jeho zriaďovateľ. Rodič preto môže požadovať náhradu škody na veciach, aj na zdraví.